Architektonická morfológia 20. storočia

Architektonická morfológia 20. storočia

 

Začiatkom 20. storočia doznievajú viaceré slohy, medzi nimi konfucianizmus a šintoizmus, konštrukčný racionalizmus, viktoriánska architektúra, historizmus, vernakularizmus a secesia.

Obdobie 20. storočia je možné rozdeliť do dvoch celkov:

-         moderna (prvá polovica storočia)

-         avantgarda (neskôr)

 

MODERNA

 

1. expresionizmus – prináša nové spracovanie v prírode existujúcich tvarov (špirály, krivky, kryštály) a expresionisti boli priekopníkmi v používaní kombinácií materiálov sklo, kov, betón. Presadil sa len v Nemecku a len začiatkom 20. storočia. Expresionizmus znamená – nepokoj, nestabilnosť a stal sa východiskom modernej architektúru. Vyvrcholením expresionizmu bola Einsteinova veža v Postupime (1917 – 1921) od Ericha Mendelzona.

2. amerikanizmus – sa prezentuje silnými horizontálnymi líniami, novými priestorovými a kompozičnými konceptmi

3. konštruktivizmus – vychádza z racionálneho základu, nemá potrebu umeleckej tradície, nové formy nadobúdajú mohutnú hranatú formu, transformuje sa inžiniersky produkt do abstraktného formálneho jazyka. Zrodil sa v bývalom Sovietskom zväze a v ére socialistického realizmu.

4. purizmus – kladie dôraz na vlastný objem, snaží sa o dokonalú a veľkolepú hru objem a svetla, vychádza z kubizmu (Le Corbusier), v ktorom sa mali objekty zobrazovať nezvyčajným spôsobom a fragmentizovať, purizmus navyše zdôrazňuje vlastnosti objemu.

5. racionalizmus – drží sa prísnej symetrie, dbá o pravidelné rozmiestnenie malých okien tvoriacich plošný ornament, charakteristické je vykrojenie kubickej hmoty z hlavného bloku, tiež sa opakujú rovnaké architektonické prvky. Vyznačuje sa popieraním tradičného rozdielu medzi priečelím a zadnou fasádou, rovnako medzi interiérom a exteriérom

6. funkcionalizmus – odmieta umeleckú stránku architektúry, obvyklý tvar kvádra stavby, má plochú strechu, pásové okná, hladkú fasádu (obvykle biela farba), ponecháva strohé geometrické tvary, vytvára voľný pôdorys. Formy možno vytvárať priamo vo vzťahu k funkciám – forma sleduje funkciu, z toho vznikajú nepravidelné , niekedy kostrbaté tvary. (Stavby na Slovensku: obchodný dom BAŤA – BA, kostol v Petržalke – BA, obytný komplex Nová Doba – BA, Družstevné domy na námestí SNP – BA, Mestská sporiteľňa na námestí SNP – BA)

7. mrakodrapizmus - vyzdvihuje elegantné proporcie, nápaditý prírodný ornament, na menších pozemkoch vyrastajú väčšie budovy, ktoré sa trendovo stupňovito ukončujú vo vrcholkoch

8. totalitarizmus – prísne dodržuje skladbu konštrukcie, detailu a kompozície. Zachováva historický ornament.

9. korporativizmus – bohato dekoruje podnikateľské stavby, čím kontrstuje s výrobnými podnikmi na predmestiach

10. brutalizmus – vyznačuje sa výrazným používaním pohľadového  betónu, čím sa snaží o zdôraznenie hmotnosti objektu, má uzavretý pôdorys, často je objekt v podobe kvádra, veľké plochy kontrastujú so zasklenou konštrukciou, často sú malé okná a povrch opracovaný zvislým drážkovaním