Nehnuteľnosti a realita s nimi spätá

Suchá nad Parnou

Obec Suchá nad Parnou je vzdialená 7 km od Trnavy. Leží v Trnavskej pahorkatine sčasti v doline potoka Podháj a Parná. Kataster obce hraničí na východe so Šelpicami, juhovýchodne a južne je Zvončín s Ružindolom, západne obec Dlhá, na severe Košolná s Bolerázom a na severovýchode Klčovany.

Podľa archeologických nálezov sa predpokladá osídlenie obce územia už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volútovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko-barbarské sídlisko.
Vznik obce sa nedá určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je z roku 1251, v ktorej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré tu už skôr mala v držbe vdova Alžbeta.

Obec v 13. storočí patrila hradnému panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V roku 1463 kuriálny majetok Ulricha Norchana bol odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zl. flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zl. flor.

Obec sa v urbári hradného panstva Červený Kameň volala Durenbach (1543), čo znamená Suchý Potok. Nemala žiadne práva a výsady (napr. právo na jarmok, hrdelné pravo...) Bola obývaná najmä Chorvátmi a veľa obyvateľov vlastnilo vinohrady. Obec mala kostol (v strede dediny) aj kláštor (na najvyššom mieste v obci). V dolnej časti, na kraji obce bol mlyn.

Pôda nachádzajúca sa v katastri Suchej nad Parnou vznikla na spraši a dnes ju pokrýva hnedozem, pri dolnom toku Parnej černozem. Takáto pôda patrí k najlepším a najúrodnejším pôdam na Slovensku a predurčuje územie na intenzívne poľnohospodárske využitie. Na Podhájskom potoku je postavená vodná nádrž, slúžiaca na zavlažovanie. Z významných živočíšnych druhov sú tu zastúpené napr. modlivka zelena, fuzáč trávový, okáň hruškový, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný, lienočka lucernová... z cicavcov tu nájdeme zajaca poľného, sysľa obyčajného, tchora stepného, myš domovú ...Na poliach sa pestuje pšenica, kukurica, jačmeň, raž, zemiaky a technické plodiny. Obec ma výhodnú polohu na pestovanie viniča.

Názov obce sa časom vyvíjal od Zuha (1251), Zuh, Zubuch, Zubuh (1296), Soch (1332), Durnbach (chybne ako Surnbach - Suchy potok) (1390), Suh, Such (1397), Duerrenpach, Durrenbach (1414), Durenbach (1415), Dirnbach, Durnbach (1483), Durenbach (1531), Suha (1540), Zuha (1561), Durnbach, Swcha, Suha (1598-1600), Suha, Sucha (1673), Szuha, Durrenbach, Durnbach (1710-1735), Szuha, Sucha (1768), Szuha, Dirnbach, Sucha (1773), Sucha, Suha, Durnbach (1786), Duha, Szuha, Sucha, Durnbach (1808), Szarazd, Szarasd, Sucha (1863), Sucha, Szarazd (1873), Szarazpatak, Sucha (1888), Suchá (1920), Suchá nad
Parnou (1927).

Suchá nad Parnou až do roku 2001 nemala znak, ale dala si ho pri príležitosti 750. výročia prvej zachovanej písomnej zmienky o obci vytvoriť. Autorom grafického návrhu znaku je akademický maliar Jozef Ilavsky. Pri jeho tvorbe vychádzal z archivovaného pečatidla z roku 1768. V červenom štíte je svata Notburga v strieborných šatách. Ma zlatú korunu na hlave, zlatý golier, zlatým pruhom lemovane šaty na rukávoch a spodku sukne, zlatý pás a ozdobu. V pravej ruke drží strieborný kosák so zlatou rukoväťou. V ľavej ruke drží striebornú vínnu revu s tromi zlatými strapcami hrozna.

Dnes obec žije bohatým spoločenským a kultúrnym životom. Je tu základná škola s materskou školou, zdravotnícke stredisko s ambulanciami lekárov a lekárňou, rôzne služby pre obyvateľov predajne potravín, reštaurácia, penzióny, pohostinstvo, kaderníctvo, predajne rôznych tovarov, čerpacia stanica, pošta, miestna tlačiareň, knižnica, farský úrad, rôzne spolky (vinohradníkov, poľovníkov, telovýchovy, dôchodcov, hudobné telesá). Takou pikantériou je, že Klub chovateľov vodnej hydiny sa môže pochváliť vyšľachtením tzv.“ suchovskej žltej husi.“